Chata Taschachhaus je obľúbeným východiskovým bodom letných aj zimných výletov. V zimných mesiacoch je možné sa za drobný poplatok ubytovať vo winterraume, ktorý je vybavený kachľami, skromnou kuchynkou a niekoľkými izbami s posteľami. V okolí je veľa možností na jednodňové výlety s krásnymi zjazdami od začiatočníkov až po skúsených horolezcov, ktorí môžu vyraziť napríklad na Wildspitz.
Nástupy s kompletnou výbavou, vrátane spacáku a jedla, bývajú náročné. Človek sa však môže vždy tešiť z krásy nových miest a dychberúcich výhľadov. Cesta z Prahy trvá približne sedem hodín.
Ráno sa oplatí vstať skoro. V zime sú dni kratšie a vďaka chladnejším teplotám v prvej polovici dňa je snehová pokrývka stabilnejšia. Od chaty traverzujeme orientačne nenáročným terénom do údolia pod Petersenspitze, ktoré bude naše ihrisko celý prvý deň. Na oko môžete vybrať kratšie aj dlhšie zjazdy. My si vyberáme dva kuloáry (užšie snehové pole medzi skalami) na konci údolia. Stúpame a lyžujeme každý dosýtosti, niekto stihne zjazdy dva, niekto štyri, ale všetci si prídu na svoje.
V prípade ideálnych snehových podmienok a lavínovej situácie je pre skúsenejších lyžiarov krásna túra na severný vrchol Sexegertenspitze. Nástup je tentoraz údolím Taschachtal až k západnému pilieru Pitztaler Urkund. Od neho začínajú nádherné exponované snehové pole až do sedla Sexegertenspitze. Prvé dve tretiny výstupu sú nenáročné. V poslednej tretine sa sklon zaostrí a pre pokračovanie s lyžami na nohách už treba trochu šikovnosti a istoty. Posledných dvesto metrov vietor často vyfúka na preľadzový firn, takže sa oplatí lyže na chvíľu odložiť a na vrchol sa vydať po svojom.
Desiata, čaj, vrcholové foto a rýchlo späť. Zjazd so severného vrcholu Sexegertenspitze je krásny. Snežné pole sú široké, prehľadné a po každej strmšej pasáži nasleduje kúsok miernejšieho traverzu, kde je vždy priestor na oddych.
Vďaka skorému štartu môžete byť okolo dvanástej hodiny späť v údolí, máte za sebou krásnych 900 výškových metrov, ešte krajší zjazd a teraz otázka – čo s rozpracovaným dňom? V severnej stene ste sa síce zapotili, opaľovačka to však nebola. Oproti tomu južné sedlo Bliggspitze sa teší slnečným lúčom už od samého rána. Vyražte nachytať trochu bronzu!
Od päty Urkundu budete tentokrát pokračovať priamo cez údolie, kam vedie skitouringová trasa až na vrchol Bliggspitze. Z peria je to behom desiatich minút na tričko. Pod sedlom ste zhruba za hodinu a pol, od rána do neho pere slnko a hore často čaká snehová závej. Vždy je treba myslieť na lavínovú situáciu a objektívne nebezpečie. My sme sa preto rozhodli do sedla ďalej neliezť, v bezpečnej vzdialenosti posnídať, naposledy prezliecť a užiť si nasvietené a nesjazdené pláne späť na Taschachhaus.
Výstup na Sexegertenspitze dá zabrať fyzicky aj psychicky. Poobede sme nachytali dávku do zásoby a na záver dňa sme si užili pohodový zostup späť na chatu. O víkendoch a sviatkoch môže prekvapiť počet spolunocľažníkov, ktorí na Taschachhaus dorazia cez deň z údolia len na otočku. Miest je však dosť a pri troche ohľaduplnosti sa zmestí každý.
Ráno už len balíme, nasadzujeme lyže a za svitu čeloviek sa spúšťame späť k autu. V našom prípade to bolo s jedným malým problémom. Kvôli množstvu spolunocľažníkov som si nechal pásky schnúť v inom miestnosti, kde sa veselo sušili aj po našom odchode. Našťastie som si to uvedomil už po prvom kilometri zostupu, mohol si dať rannú časovku späť na chatu a potom rýchlosťou vetra dobrusliť zvyšok výpravy dole v údolí. Ako sa na horách hovorí – čo nie je v hlave, musí byť v nohách.