Prvýkrát na splitboarde s Ondrom

Splitboard je v horách stále neobnosenou novinkou

Prvý splitboard bol vyrobený  už v roku 1991,  pred tým dokonca boli predchodcovia – niekoľko verzií triboardu, do povedomia ľudí sa dostáva az' v posledných rokoch, osobne ho na horách vnímam až tak 3- 4 sezóny. 

Ozajstnú skúsenosť som s ním zažil až teraz. Požičal som si ho v Happy športe a prešiel s ním Krkonoše, Beskydy a Jeseníky. Po prvom oboznámení a nastavení splitboardu sme  vyrážali na prvú turu. V Krkonošiach to bola len ľahká prechádzka, viac chôdze ako zjazdenia a podmienky nič moc, ale aj tak sme sa vydali. Ako každý správny chlap nečítam návody a nepočúvam múdre rady, všetko si urobím sám. 

Základ je správne nasadiť 

Aký by to ale bol výlet ak by som niečo nedal na Instagram, však. Keď som pridal prvú fotku,  prepipal mi mobil, kde bola správa: „Hej, máš to naopak.“ No jo, má to logiku. Ak to pretočím, a budem to mať ako kozie nohy, nebudem si obrušovať tie kovové časti,  ktoré slúžia na spojenie dosiek k sebe.  No nič, ideme ďalej, v chôdze sa nič reálne nezmenilo, ale pocit je určite lepší. V porovnaní so skialpami chodiť na splitboarde ide dobre. Nie je to na žiadne rýchle výstupy v rytme pri tepovke 180 bpm. Prosto ideš, nijak sa neobťažuješ a funguje to. Veľkou výhodou je pohodlná  topánka a vďaka jej mäkkosti nie je ani potreba tak často meniť náklon na viazaní. Celkovo samotná chôdza vzbudzuje veľa zájmu lidí okolo. No, stúpame na niečom, čo nie je až tak veľmi vidieť, aspoň zatiaľ.

Tažko na cvičišti, ľahko na bojišti resp. tréning sa vyplatí

Tak jo, sme hore a čaká nás zjazd. Trochu fúka a nie je úplne najteplejšie, to nám ale až tak nevadí, a tak začíname spojovať splitboard. Skialpinisti, ktorí šli s námi, sú už dole. My sa dostávame k tomu, že už máme takmer jeden splitboard spojený. nenechajte sa odradiť. Postupom času nám to šlo lepšie a lepšie. V jednoduchom popise to vyzerá takto: Odpnete sa, sundáte viazanie, ktoré je umiestnené pomocou ocelovej osi na stred. Viazanie si odložíte bokom, odlepíte pásy a zložíte ich do batohu. Splitboard má na každej strane háčky, ktoré do seba zapadajú. Je dobré spoje vyčistit, keď nám tam ostal sneh alebo ľad,  nedarilo sa nám to spojiť. Vďaka tomu, že sme mali splitboard s pekným motívom, tak sme pekne poznali, že je všetko tak ako má byť (jednoducho keď les, ktorý bol na prkne bol v celku a nevyzeral ako po hurikáne, bol splitboard správne spojen). Na špici a aj na päte sú dva háčky, tie celý spoj zaaretujú. Ako posledné pridávate viazanie. Celé viazanie sa nasadzuje pomocou bajonetu, ktorý nacvaknete a otočíte. Vyzerá to zložito, ale buďte v pokoji - nedovolí vám to urobiť inak, než tak ako to má byť. 

Z lyží je doska a hor sa dolú

Máme spojené, musím konštatovať, že Barča to bohužiaľ sama nedá a musím jej vždy pomôct nasadiť. Nasadzujeme, pri tom odpovedáme desiatim ľuďom ako to, že snowboardista má palice, ktoré práve kladúme do batohu. Prvý zjazd je veľmi náročný, terén bol dosť zledovatelý. Doska je bohužiaľ mäkčia ako normáne a to kvôli tomu spoju. Konštrukčne je prkno vymýšľané do prašana, kde funguje naozaj výborne. Na chate potom premýšľame, ako veľmi sa nám to páčilo a nepáčilo. 

Správna príprava je základ 

Zhrnul by som to asi takto: Barča je nadšená. Na prkne sa cíti lepšie než na lyžiach a chôdze po horách ju vďaka tomu viac baví. Ja trošku váham, ale tušom, že postupne s časom stráveným na tomto hybridnom prkne sa asi obrátim. Splitboard je výborná hračka do super podmienok, kde je prašan, a kde vieme, že si vysúlapnem kopec, potom budem veľmi dlho zjazdovať a nečakajú ma ďalšie posuny po rovine. V Beskydach to už bolo lepšie. Dlhá cesta hore, dlhý zjazd dole. To sme si naozaj užili. Všetko klaplo na jednotku. Takže odporúčam si požičať a vyskúšať. Pred samotným odjazdom si to ale doma v teple niekoľkokrát skúste rozpojiť a spojiť. 

Ak mám splitboard pri chôdze ako dve obrátené zátvorky )( je všetko OK. Snažte sa naplánovať trasy tak, abste išli hore a potom zase dole, bez rovín. Ak je v polovici zjazdu rovina, tak je to nepríjemné a máte pár možností. Ta najlepšia je mať s sebou skialpinistu, ktorý vás bude tlačiť, tak ako sme mali my.

Na pásach pre radost aj v rámci tréningu

Z trénerského hľadiska sú potom skialpy a splitboard veľmi prospešné. Pohyb, ktorý je cyklický a veľmi jednoduchý, dáva možnosť širokej škále ľudí zlepšiť svoju kondíciu. Stačí vám základy zjazdu, obtiažnosť si vyberiete podľa vašich schopností. Ak teda ako tréner mám skupinku športovcov, ktorí na bežkách moc nevedia, tak skialpy alebo splitboard pre nich budú dobrá voľba. Technicky všetko zvládnu oveľa rýchlejšie. Trasu naplánujem tak, aby sa viac chodilo a odmenou pre nich bude vždy zjazd, čo je super. Nemusím hľadať miesta s upravenými traťami.  

Nie je nič iné, ako sa modliť, aby počasie praje a boli dobré podmienky, a tiež aby sa v českých horách viac  otvorilo miest na skialpy a splitboardy, šľapkať po svahu hore a potom sa raz zosunúť dolu proste nie je ten správny zážitok.  

Zážitok, ktorý stojí za to vyskúšať

Ak fanúšite viac snowboardu ako lyží, chcete vyraziť do voľného terénu a nebyť obmedzení iba lanovkami, odporúčame jednoznačne splitboard vyskúšať. Na prvý zážitok je rozhodne lepšie si ho požičať, aby ste zistili, či vás to bude baviť. V požičovni vám poradia ohľadom dĺžky a ďalších faktorov. A ešte predtým, než vyrazíte do hôr, určite si trénujte spojenie oboch stúpacích dosiek doma v pokoji a v teple. Budete potom schopní spojiť dosky rýchlejšie aj s mrazivými rukami. Dôkladne si naplánujte trasu, vyhnite sa vleklým rovinátkam pri záverečném zjazde a zistite si aj snehové podmienky, zmrznutý sneh alebo ľad môžu na splitboarde pekne zaskočiť aj skúseného snowboardistu. Takže sa na to teda vrhnite!