Kto chodí na aprés-ski a aký je rozdiel medzi manšestrom a prašanom? Kompletný lyžiarsky slovníček

Vyberáme vybavenie

Dobrý predavač alebo vyškolený personál požičovne s vami samozrejme bude vedieť hovoriť tak, aby ste nemuseli pojmom rozumieť. Ale je dobré vedieť, podľa čoho si lyžiarske vybavenie vyberáme.

Tvrdé a mäkké lyžiarky

Keď vyberáte lyžiarky, zaujíma vás ich tvrdosť (tuhost), odborne povedané flex index.

Čím vyšší flex index, tým tvrdšie topánky.

Prečo je to dôležité?

Lyžiarky sa vyrábajú z tuhého plastu a zapínajú sa na tuhé pracky, pretože pri lyžovaní už pri malej rýchlosti pôsobia na vaše nohy významné sily. Čím rýchlejšie idete, čím ostrejšie zatáčate a čím dlhšie lyže máte, tým tvrdšie topánky potrebujete. Ak je topánka príliš mäkká, noha sa bude vnútri hýbať, bude sa vám dvíhať pätka pri prenesení váhy dopredu, alebo sa noha aj s lyžiarkou ohne. Výsledkom je, že nemáte nad lyžami patrčnú kontrolu. Otočíte neskôr alebo menej, ako by ste chceli. Kto teda jazdí rýchlo a agresívne, musí mať veľmi tvrdé topánky.

Začiatočníci a rekreační lyžiari tak tuhé topánky nepotrebujú. Čím tvrdšia topánka, tým menej je pohodlná, ak ju nemáte vyrábanú alebo upravenú na mieru. Tvrdé topánky sa horšie obúvajú aj zúvajú.

Ak sa vás teda bude personál požičovne pýtajte, aké tvrdé chcete lyžiarky, popíšte, ako lyžujete, a podľa toho by vám mali vybrať správnu tvrdosť topánky.

A nezabudnite, že lyžiarska topánka sa skladá zo skeletu a mäkkej vnútornej časti. Vy ale vnútornú časť budete vyberať iba, ak chcete topánku dôkladne vysušiť alebo vyčistiť.

Vykrojenie lyží alebo rádius

Rádius je číslo, ktoré udáva, ako veľmi sú lyže vykrojené v ich strednej časti. Moderné carvingové lyže sa vždy roztvárajú na koncoch a zužujú sa pod topánkou. Vykrojenie lyží alebo rádius určuje, ako ochotne lyže zatáčajú. Kto chce robiť krátke a rýchle oblúky, volí lyže viac vykrojené. Milovníci dlhých oblúkov si berú rovnejšie lyže. Rekreační lyžiari väčšinou volia niečo medzi. Viac sa tomuto témou venujeme v článku, ako vybrať lyže.

Camber a rocker

V popise lyží narazíte na pojem „camber a rocker.“ Tieto termíny definujú, aký profil má lyža pri pohľade zo strany.

K čomu vám rocker je, to vám vysvetlí náš profesionál Honza v tomto videu.

Ako vyzerá lyža

Hodí sa poznať aspoň základné termíny používané k popisu lyží a lyžiarok. Až na vás inštruktor pod svahom bude kričať „špičky k sebe“ alebo „drž si päty,“ ako keby ste našli tieto znalosti.

Ideme s lyžami do servisu

Dobrý servisman vie, čo potrebujete, bez toho, aby ste museli poznať odborné výrazy. Ale je to ako u doktora, čím viac rozumiete, tím viac zo svojej návštevy lekára získate.

Nastavenie viazaní

Bezpečnostné viazanie sa konštruuje tak, aby v prípade pádu tzv. vyplo a vaša noha z lyže vypadla. Je to preto, že lyže na nohách pôsobia ako páky obrovskou silou a keď sa budú krížiť, kinklať a ťahať vaše končatiny do neprirodzených úhlov, hrozí to najhoršie zranenie. Na druhej strane, ak práve nepadáte, tak lyže musia držať nohu, nechcete, aby vám vyplo v každom oblúku.

Preto je nutné mať viazanie profesionálne nastavené podľa svojej hmotnosti, veľkosti obuvi a štýlu lyžovania. Čím rýchlejšie a agresívnejšie lyžujete, čím ste ťažší, tím pevnejšie bude viazanie držať na nohe. Lekký začiatočník bude mať viazanie voľnejšie.

Nastavenie viazaní nepodceňujte.

Ostré a tupé hrany

Keď ideme dole, v ideálnom prípade sa snaží dotýkať celá šmýkačka lyže. Keď chceme zatočiť alebo zabrzdiť, lyži vždy trochu naklâňame, takže do kontaktu so svahom sa dostane jej hrana. Aby hrany správne fungovaly, musia byť dostatočne ostré (nabrúsené pod správnym úhlom). Tupé hrany nebrzdia a lyže klźžu smerom dole namiesto toho, aby išli do oblúka. Z toho vyplýva, že ostré hrany potrebuje každý lyžiar k tomu, aby:

• zatočil, keď chce.
• vykonal oblúk podľa svojich predstáv.
• bezpečne zastavil.
• zpomalil, keď potrebuje.

Samozrejme platí, že čím tvrdší povrch, tým ostré hrany potrebujeme a tým rýchlejšie sa tupia. 

Vyrážame na svah

V tejto časti článku si predstavíme niekoľko pojmov, ktoré vám o dovolenke v horách uľahčia život.

Lyžiarske stredisko

Malé lyžiarske stredisko môže mať podobu dvoch zjazdoviek a jedného vleku. Veľké lyžiarske stredisko sa môže rozprestierať cez niekoľko kopcov, byť vybavené desiatkami lanoviek a ponúkať výber z desiatok zjazdoviek. Ako teda poznáte, že sa jedná o lyžiarske stredisko? Väčšinou jednoducho tak, že predávajú jednu permanentku, ktorá platí po celom stredisku.

Druhy zjazdoviek

Zjazdovkou rozumieme značenú trať, ktorou zjazdujeme dolu do údolia spravidla k vleku.

Keď sa rozhodujete, ktorú trať zvolíte, mali by ste poznať značenie zjazdových tratí podľa obtiažnosti. Rozlišujeme modré, červené a čierne zjazdovky.

• Čierne sú najobťažnejšie, používať by sa na ne mali len pokročilí lyžiari. Bývajú veľmi prudké a niekedy ich dopĺňajú aj záhľadnosti v podobe búl, ľadových plôch alebo meniaceho sa sklonu profilu.
• Červené trate pre mierne pokročilých a bežných lyžiarov majú typicky príjemný sklon a obtiažnosť sa hodne líši z kopca na kopec. Je to taký priemer.
• Modré zjazdovky sú určené pre začiatočníkov. Majú mierne sklon, v ideálnych podmienkach rovný povrch.

Nezkušení lyžiari často remcajú, prečo je trať označená ako čierna, keď vôbec nie je prudká. Remcanie im obvykle vydrží do prvej búle/plotne/kompresie alebo prudkého oblúku. Hoci totiž obtiažnosť zjazdovky určuje v prvej rade to, ako je svah prudký, do hry vstupujú aj faktory ako povrch alebo profil.

Čo už ale autori označenia v úvahu brať nemôžu, je množstvo ľudí. Pretože modré trate pre začiatočníkov bývajú rušnejšie, môžu tak byť.paradoxne v najvyťaženejších dňoch nebezpečnejší než trate červené, ktoré sú síce prudší, ale stretnete tu menej lyžiarov. Označenie zjazdoviek tak považujte za orientačné, vždy dajte na svoje vlastné schopnosti, zdravý rozum a aktuálny stav terénu.

Freeride a jazda mimo zjazdovku

Freeride znamená jazda v teréne, mimo označené trate. V niektorých strediskách sa môžete pustiť aj na vyznačené trate, ktoré ale prevádzkovatelé neupravujú a nechávajú tam čerstvo napadlý sneh práve pre milovníkov freeridu. V takomto teréne sa môžete cítit bezpečnejšie, pretože trasu niekto prehliadol a nestretnete tu kamené alebo stromy. Lavínovému nebezpečenstvu sa ale ani na označenom freeridu nevyhnete. Ak ale hrozia lavíny, obsluha strediska tieto trate väčšinou uzavrie.

Vydáte-li sa na skutočný freeride, teda do voľného terénu, zaobstarajte si na to vhodné lyže a lavínovou výbavu.

Jazdu mimo zjazdovku ale s obľubou vykonávajú aj rekreační lyžiari, častá je jazda pod lanami alebo v jamkách či hlbokom snehu pozdĺž označené zjazdovky. Treba povedať, že v tomto prípade stredisko nezodpovedá za váš prípadný úraz (napríklad keď najazdíte na kameň) a tiež môžete dostať pokutu za ničenie prírody. V neposlednej rade nemusí prípadný úraz, ku ktorému dôjde mimo označenú zjazdovú trať, hradiť vaše úrazové poistenie.

Traverzy a ski-routy

Keď prejazdíte z kopca na kopec alebo zo zjazdovky na zjazdovku, väčšinou idete traverzom v Alpách označovaným ako „ski-route.” Tieto trasy majú označenie v podobe kosoštvorca, sú pozvolné, pretože vedú šikmo svahom, a hlavne bývajú veľmi úzke. Ak ste podcenili mazaniemazanie spodnej časti lyže, možno budete musieť odškriabavať alebo korčuľovať ako na bežkách, dávajte si pozor aj na bezohľadných lyžiarov, ktorí na úzkom traverze narobia paseku. V neposlednom rade budete opatrní aj pri výjazde z traverzu. Ak totiž vystúpate doprostred rušnej zjazdovky, nechcete, aby vás okamžite zrazil lyžiar svištiaci dolu.

Kríženie tratí a dovážka k vleku

Najviac úrazov v lyžiarskych strediskách sa paradoxne nestáva na čiernych svahoch s prudkým sklonom, ale na miestach, kde sa stretnú viac lyžiarov idúcich rôznymi smermi. Teda v miestach, kde sa krížia dve zjazdovky. Tieto miesta bývajú zvyčajne označené veľkým „X“ a príkazom „jdite pomalu“ v rôznych jazykoch. Druhým rizikovým miestom sú dovážky k vleku. Väčšina ľudí sa pri dovážke vydáva rôznymi smermi, za priateľmi vo fronte alebo do hospody na druhej strane kopca a niekto sa ponáhľa, aby už prešiel turniketom.

Ten, kto podcenil mazanie spodnej časti lyže a má teda problém doviezť sa do fronty, bez toho, aby sa musel odškriabavať, ten to často rozjede, balí sa do vajíčka (závodná poloha) a svišti hlavou nehlavou. Pritom môže dôjsť k ošklivým zraneniam, pretože vám lyže väčšinou nevypadnú a zostanú na nohách. Buďte teda práve tu naozaj opatrní, sledujte situáciu okolo a nad sebou.

Horizont

Zjazdovky sú často rozdelené na niekoľko úsekov, keď jeden končí, kopec umierni sklon, a za týmto zmiernením nasleduje ďalšia prudká pasáž. Horizonty sú dôležité, pretože tu zvyčajne zastavujeme a odpočívame. Ale pozor, základné pravidlo znie vždy zastavovať nad horizontom alebo na ňom, nikdy nezastavujeme pod horizontom, pretože lyžiari svištiaci dolu nás nevidia. Ďalšie pravidlo znie, že keď sa chceme znovu rozbehnúť, mali by sme vždy skontrolovať, či nad námi nikto nejde a rozhodne mu nekrížiť cestu.

Snow-park, fun-park a speed-track

Lyžiarska strediská ponúkajú svojim návštevníkom rôzne zpestrenia. Snow-park alebo fun-park je pôvodne určený pre freestylistov, ktorí tu predvádzať rôzne triky ako skoky a prekonávanie prekážok. V poslednej dobe sa však stavajú aj také, kde sa môžu vyriadiť deti a začínajúci lyžiari. Vo fun-parku nájdete rôzne tunely, skokanky, zákruty alebo atrakcie pre deti.

Špecifická je potom speed-track, čo je trasa, kde to môžete rozbehnúť a zmerať si svoju maximálnu rýchlosť. Niekde nájdete tiež merané slalomy alebo obrovské slalomy, kde si môžete vyskúšať jazdu medzi bránami a zmerať v nich čas s ostatnými.

Snehové delo, prírodný a umelý sneh

Prírodný sneh je taký, ktorý napadol sám, a líši sa podľa prírodných podmienok. Tomu čerstvo napadanému hovoríme prašan, vyzerá skvele, ale často sa lepí na sklznicu, obzvlášť ak sme ju nevyčistili parafínom. Môže byť roztavený, upravený rolbou, ale v dnešných podmienkach sa už strediská nezaobídu bez umelého snehu.

Umelý sneh má trochu inú štruktúru, záleží na použitej technológii, ten najhorší vyzerá ako piesok a presýpa sa z jednej záhrabky na druhú, ten najkvalitnejší nerozpoznáte od prírodného. Prevádzkovatelia ho na svah dostávajú pomocou snehových del, ktoré vyzerajú buď ako skutočné delá alebo ako akési lampy, z ktorých sa sneh sype dole.

Lyžiarsky vlek alebo lanovka

Kotva a poma

Na českých kopcoch stretnete stále ešte najčastejšie kotvy alebo pomy, na týchto vlekoch stojíte na lyžiach a zariadenie vás ťahá nahor. Poma má podobu taniere a kotva, nuž kotvy. Na pome sa jazdí samostatne, na kotve vo dvojici. Kotvami alebo pomami sa tiež obsluhujú krátke úseky alebo ich stretnete na ľadovcoch, kde z technických dôvodov nie je možné postaviť lanovky na lanách.

Sedačka

Na sedačku sa posadíte s lyžami na nohe a necháte sa vyviezť hore, kde zo sedačky vystúpite. Dražšie lyžiarske areály dopĺňajú sedačkové lanovky krytom, ľudovo nazývaným bublina, ktorý vás nielen chráni pred vetrom a vánicou, ale tiež sa zavrie nad prázdny sedačkou a vy si nesedáte do mokra.

Gondola alebo kabínka

Najdlhšie zjazdovky v zahraničí sú zvyčajne obsluhované kabinami alebo gondolami. Tie majú veľkú kapacitu, niekedy v nich sedíte, inokedy stojíte. Vždy si ale ešte vo fronte sundáte lyže a nesiete si ich v ruke. Lyžie si buď beriete so sebou do kabiny alebo ich umiestnite do držiakov na dverách, z ktorých si ich vyzdvihnete pri výstupe.

Skipas

Skipasom označujeme permanentku, teda lístok na vlek. Kupuje sa na pokladni a čím ďalej častejšie aj online. V drvivej väčšine prípadov už sú dnes bezdotykové, takže ich nemusíte pri prechode turniketom ani vytiahnuť. Musíte ich ale vložiť do tej kapsy, ktorá bude u skeneru turniketa najbližšie. Lyžiarske bundy majú kapsičku na pravej rukáve, kam skipas tradične patrí. Dajte si pozor, aby ste v kapsičke nemali žiadne iné karty alebo staré skipasy, tie potom rušia signál.

Jazdecký koberec

Na jazdecký koberec si stúpnete a on vás vyvezie hore. Koberce bývajú vybavené lyžiarskymi školami alebo v zahraničných areáloch často slúžia k tomu, aby lyžiari nemuseli šľapať kopec do reštaurácie alebo k lanovke.

Après-ski

Francúzsky pojem, ktorý by sa dal preložiť ako „po lyžovaní,“ označuje bary či reštaurácie, kam zájdete, keď lyže na konci dňa odložíte. Après-ski väčšinou ponúka tradičné jedlá a nápoje a hráva tu hudba typická pre daný región. V Rakúsku očakávajte špecifickú après-ski hudbu, tzv. Alpin pop. Pesničky s jednoduchými, niekedy vulgárnymi textami a výrazným rytmom. Inspirovať sa môžete napríklad v tomto playliste.

Večerné lyžovanie

Posledné lanovky obyčajne zatvárajú okolo 16.00 v závislosti na dennom svetle. Niektoré strediská vychádzajú v ústrety pracujúcim, po štvrtej hodine zjazdovku ešte raz upravia a po zotmení na niekoľko hodín otvoria večerné lyžovanie. To môžu prevádzkovať logicky len na tých svahoch, ktoré sú vybavené umelým osvetlením. Ani v najväčších strediskách to nebýva viac než jedna až dve zjazdovky obsluhované jedným alebo dvoma vlekmi. Na večerné lyžovanie si často musíte kúpiť samostatný skipas.

Učíme sa lyžovať

Teraz už rozumiete svojim lyžiam a orientujete sa na svahu. Zostáva objasniť niekoľko termínov, ktoré možno bude používať váš lyžiarsky inštruktor a bez ich pochopenia sa s ním na jednu notu nesladíte.

Pluh

Skôr než začnete zatáčať, musíte sa naučiť zabrzdiť alebo zastaviť. Najrýchlejší spôsob, ako brzdiť svoju jazdu, je pluh. Špičky lyží dáte k sebe, päty od seba a lyže sa v tejto pozícii tiež samy naklopia na hrany a tým umocniazvyšujú brzdenie.

V lyžiarskych školách sa používa hlavne u detí výraz „pizza.“ Inštruktor zvolá „pizza“ a celá skupinka postaví nohy do pluhu. Keď inštruktor zmení pokyn na „hranolky“, deti dajú lyže rovnobežne jednu vedľa druhej. Tým sa im lyže opäť trochu rozjedú, kým si nedajú ďalšiu pizzu.

Oblúk (šmyklý a carvingový)

Pokročilý lyžiar nebrzdí na svahu pluhom, ale zatáča a rýchlosť reguluje oblúky. Rozlišujeme dva druhy oblúku, carvingový a šmyklý. V carvingovom oblúku stoja lyže po celý čas na hrane a opisujú oblúk daný ich vykrojením. Jedná sa o pokročilú techniku. Držať lyžu na hrane po celý čas aj v náročných podmienkach, to je hra pre majstrov, aj pretekári občas šmyknú, keď im oblúk nevyjde.

Základný oblúk je teda ten „šmyklý“. Aj pri ňom využívame hrany hlavne k tomu, aby sme oblúk začali, ale inak sa väčšinu času dotýka povrchu aj sklznica alebo aspoň jej časť. Predovšetkým v závere oblúku „šmyknú“ alebo „zametú“ vašu stopu päty lyží. Oblúk vytvára prenosom váhy na vonkajšiu lyžu.

Vonkajšia a vnútorná lyža

V oblúku musí byť vždy váha na vonkajšej lyži. Meníme tým tú lyžu, ktorá je vonka v oblúku. Keď potom robíme oblúk na druhú stranu, z vonkajšej lyže sa stane vnútorná. To je základ lyžiarskej techniky na všetkých úrovniach.

Ale nehanbite sa, keď vám to hneď nepôjde.

Keď sa reportéri pýtali najlepšieho lyžiara súčasnosti, Marca Odermatta, na čo myslí, keď sa spustí do závodu, odpovedal: „Hovorím si to, čo mi hovoril už otec. Lyžuj po vonkajšej.“

Šikmo svahom

Na svahu nejazdíme iba dole, niekedy sa musíme tiež dostať z jednej strany svahu na druhú. Či už preto, že tam na nás čaká kamarát, opekačka alebo preto, že tam je lepší terén. Prejazd z jednej strany svahu na druhú nazývame jazda „šikmo svahom“. Dajte si pozor, že sa aj pri jazde naprieč svahom môže rozhýbať a predovšetkým sa vždy pozerajte nahor.

Hranenie

Zahranením spoľahlivo zastavíte. Keď hraniťe, tak postavíte jednu alebo obe lyže vodorovne a zarýžete hranu do snehu. Tým spoľahlivo zastavíte. Nemusíte použiť ani celú lyžu. Hranenie nie je žiadna pokročilá lyžiarska technika, ideálna oblúk je taký, pri ktorom hranenie nepotrebujete. Na druhej strane ideálna oblúk patrí do ideálnych podmienok a tie na svahu väčšinou nenájdete. Dobré je tak vedieť hrany na spomalenie využívať a nejaké hrany mať, teda nepodceniť servis lyží.

Lyžiarsky slang

Pre ozvláštnenie pridávame niekoľko slangových výrazov.

Manažér

Manažér odkazuje na drážkovaný povrch svahu, aký za sebou zanecháva rolba. Prečo je manažér medzi lyžiarmi tak žiadaný? Lebo čistý manažér znamená, že pred vami ešte nikto dnes nejazdil. Povrch je dokonale upravený. Na druhej strane, keď taký manažér zamrzne, drkotajú zuby a nie je to žiadna slasť. To sa ale tak často nedeje, skôr ho niekto rozjazdí.

Bule, muldy

Lyžiari na svahu zatáčajú a keď ich je veľa, hŕmia pri zatáčaní sneh. Z toho sa postupne vytvárajú bule či muldy. Spočiatku ide len o hromady nahrabaného snehu, ale v priebehu dňa, ako sa lyžiari tým hromadám vyhýbajú a obchádzajú ich, sa bule spevňujú a povrch okolo nich sa vydre až na ľad alebo zamrznutý sneh, ktorý je pod snehom.

Bahno, maras

Tieto a ďaľšie nelichotivé výrazy používame pre mäkký, rozmoklý, mokrý sneh, na ktorom lyžujeme prevažne v teplom počasí na jar v popoludňajších hodinách. Čím je teplejšie a čím sme nižšie, tým samozrejme skôr. Mokrý snehSníh sa rýchlo prekopáva, tvoria sa v ňom gule, lyže nám v ňom nezostávajú na hrane. V neposlednom rade je mokrý sníh ťažký a nie je také ľahké v ňom otočiť lyže. Svaly tak vážne pracujú a dochádza k častejším zraneniam.

Drážky

Ďalšia nepríjemnosť, na ktorú môžete na svahu naraziť, je drážka. Týmto termínom označujeme vysoké drážky na miestach, kde zvyčajne jazdia všetci. Vytvárajú sa okolo hrudiek, okolo stĺpov, na úzkych traversách, v pretekárskej trati medzi tyčami a bránami. Drážky sú nepríjemné v tom, že ako len sa objavia na svahu, je takmer nemožné vybrať si inú trasu.

Hero snow

To je hero snow je iná záležitosť. Týmto termínom označujú hlavne lyžiarom nadšenci tvrdý sníh, do ktorého sa ale dobre nabrúsená lyža stále ochotne zařízne. Ide o povrch, ktorý sa sotva rozpadá a necháte v ňom len stopy.

(Ľadová) doska

Je možné povedať, že rozdiel medzi ľadovou doskou, na ktorej nadávame, a hero snow, ktorý oceníme, spočíva v kvalite odbrušovania vašich hraníc. Ľadové dosky sa môžu skladáť z čistého ľadu (s ktorými ani najlepšie obrušené lyže nič nefungujú) alebo z veľmi tvrdého a zmrzlého snehu. Dosky sa vytvárajú buď vtedy, keď je snehu málo alebo vtedy, keď väčšina lyžiarov sneh shrne, vytvoria gule a okolo nich ľadové dosky. Objavujú sa tiež v strmých pasážach, kde nedôverčiví lyžiari alebo snowboardisti nevědí ako sa otočiť, idú dolu hranou a hrúdu pred seba, nechávajúc za sebou holú dosku.

Dosky sa môžu ukrývať aj pod čerstvo napadaným snehom alebo pod nádherným manévrom. Na nich sa vám začne rýchlejšie rozbiehať a obrušené lyže na doske neotočíte. Možný pád tiež viac bolí.

Detská školka

Označenie pôvodne používané len pre priestor lyžiarskej školy určené deťom alebo začiatočníkom. No v poslednej dobe tieto škôlky za poplatok, alebo bez neho, lyžiarske školky a strediská sprístupňujú širšej verejnosti, aby tu rodičia sami mohli učiť svoje deti lyžovať. Najprv tu nájdete buď pohyblivý koberček alebo aspoň lano, za ktoré sa dieťa chytí a nechá sa vytiahnuť nahor. Ďalej rôzne atrakcie, ako sú panák, s ktorým si deti môžu pliesť, papagáj, ktorý hlasitô oznamuje štart malého pretekára, alebo napríklad kolotoč. 

Máte nejaké ďalšie pojmy, ktoré by sme mohli do nášho výberu zaradiť?

Aký sa u vás používa lyžiarsky slang?

Zdieľajte svoje fotky a videá s pojmov či slangovými výrazmi, ktoré vám u nás chýbajú a označte nás. My ich budeme radi zdieľať.